Omša svätá je najvyššou obetou poklony a chvály

Podľa našej neomylnej viery je len jeden pravý Boh, je Stvoriteľom, a preto je Pánom a Vlastníkom všetkého, čo je na nebi a na zemi. Všetko stojí pod Ním, všetko prináleží len Jemu, všetko závisí od Neho.

Božie vlastnosti

Podľa našej svätej viery má Boh také prednosti a vlastnosti, ktoré nekonečne viac prevyšujú všetko, čo je ešte slušné a vynikajúce. On je Najmúdrejší, Najsvätejší, Všemohúci, Najspravodlivejší, Najdobrotivejší a milovania najhodnejší. Pretože to vieme s neomylnou istotou, je našou najsvätejšou povinnosťou Božiu zvrchovanosť uznávať. Jeho nekonečné dokonalosti zvelebovať, Jeho najvyššiemu Veličenstvu príslušnú úctu a poddanosť preukazovať, alebo inými slovami, našu poklonu a chválu Božstvu vzdávať. Boh teda žiada poklonu, aká patrí Jeho vyvýšenosti, veľkosti a dokonalosti. Chváľte Ho, vyzýva žalmista podľa plnosti veľkosti Jeho, ktorá ako je známe, je nekonečná. Ale ako sa môže stvorenie Stvoriteľovi, konečný Nekonečnému náležite klaňať, chváliť Ho a zvelebovať? Čo môžeš ty, milý čitateľu, prinášať svojmu nekonečne vyvýšenému Pánovi, aké poklady zeme môžeš obetovať Najvyššiemu na znak svojej poddanosti a poklony? Všetky poklady zeme nie sú Jeho hodné, nemá to v Jeho očiach žiadnej ceny. Či máš seba prinášať Pánovi na obetu poklony a chvály? To sa nesmieš opovážiť, lebo ty si len úbohým hriešnym stvorením. Či máš vzývať nebeské zástupy anjelov a archanjelov, tróny a kniežatstvá, cherubínov a serafínov, či máš vyzvať svätých z raja, húfy svätých apoštolov a mučeníkov, vyznávačov a panien, ba i samú preslávnu Matku Božiu, aby sa v tvojom mene ponížili, pokorili, priviedli k poklone a chvále Najvyššieho? Nie, ani tí nemôžu Pánovi prinášať nekonečnú obetu chvály, lebo i tí sú len konečnými stvoreniami. Čo si teda počneš, čo máš Pánovi obetovať, čo by bolo Jeho hodné? Ako sa mu máš klaňať dôstojným spôsobom, ako Ho chváliť a velebiť?

Dar svätej omše

V tejto tvojej núdzi a potrebe sa nad tebou zmiluje predobrý Boh. Žiada od teba nekonečnú obetu, ale ti aj podáva prostriedok, aby si Mu ju mohol prinášať, darúva ti presvätú obetu omše svätej. Lebo jej konaním sa preukazuje Božskej Velebnosti taká úcta, akú nie sú v stave jej preukázať všetci anjeli a svätí, všetky stvorenia na nebi a na zemi, úcta, ktorá je dokonale dôstojná Najvyššieho.

Vo svätej omši je totiž najmilší Syn Boží na našich oltároch. On, Najsvätejší a Najčistejší, v ktorom má Jeho Otec najväčšie zaľúbenie. Obetuje seba so všetkými činmi i modlitbami, ktoré vykonal; so všetkými mukami, ktoré trpel; so všetkými zásluhami, ktoré si nadobudol; s Božstvom i človečenstvom k úcte a oslave Najsvätejšej Trojice a klania sa Jej s celkom nevýslovným uponížením, aké si v pravde zasluhuje. Preto sa kňaz po pozdvihovaní modlí: Skrze Neho (Krista), s Ním a v Ňom patrí Tebe Bohu, Otcu všemohúcemu, v jednote Ducha Svätého všetka česť a sláva na veky vekov. Amen.

Či teda si môžeš, čo i len pomyslieť, na ešte väčšiu a dôstojnejšiu obetu poklony a chvály? Boh kedysi zaiste s radosťou vzhliadol na nevinnosť obetujúceho Ábela, na zbožnosť Abraháma a na svätosť Melchizedecha, ale k nekonečnej poklone Božej tie obety nestačili, lebo boli len pozemským darom. Ale vo svätej omši obetuje Ježiš Kristus, sám nekonečný Boh. A čo On v omši svätej obetuje, to nie je pozemský dar, ale Jeho vlastná predrahá Krv, On sám s Božstvom i človečenstvom, to najvzácnejšie na nebi a na zemi, a síce s tým istým najsvätejším obetným úmyslom, z ktorého na kríži vylial svoju predrahú Krv na oslávenie Božej Velebnosti. Táto nekonečne dôstojná a drahá obeta omše svätej je tým činom najvyššou obetou poklony a chvály aká môže byť prinášaná k poklone a chvále Najsvätejšej Trojice.

Zbožná duša

Ó, aký veľký poklad máš ty, milý čitateľu, v omši svätej! Keď sa pobožne zúčastňuješ na svätej ošmi, Bohu skutočne preukazuješ nekonečnú úctu. Teda Mu preukazueš neporovnateľne viac úcty, ako mu svojou poklonou a chválou preukazujú spolu anjeli a nebeskí svätí. Lebo všetky ich prejavy úcty majú cenu konečnú, ale preukazovanie cti, ktorá sa vzdáva Najvyššiemu v omši svätej a ponižovanie, ktorému sa Ježiš v omši svätej podvoľuje, je preukazovanie cti a ponižovanie Boha a preto má nekonečnú cenu.

P. Segneri rozpráva o zbožnej duši, ktorá túžila podľa možnosti vrúcne chváliť a velebiť Pána Boha. Často vzdychala k nebu: Ach, keby som mala tisíc jazykov, aby som Teba, Bože, náležite chválila a oslavovala! Keby som všetkých ľudí vedela oduševniť k poklone a chvále Tvojej! Keby som mala toľko sily, žeby sa Ti, ó Bože, viac klaňala, Teba viac chválila, ctila a velebila, než všetky zbory anjelov a húfy Svätých; ó, aká šťastná by som vtedy bola! Keď raz opäť zasielala podobné žiadosti k Bohu, zdalo sa jej, že počuje nebeský hlas, ktorý ju oslovuje: Milá dcéra, vedz, že jedna jedíná omša svätá mi pripravuje neporovnateľne viac chvály, než mi ty svojou láskou pripraviť žiadaš. Teda zúčastni sa zbožne na omši svätej a obetuj mi tú chválu, ktorej sa mi ňou dostáva; tak ma môžeš podľa svojej žiadosti oslavovať a svoju vrúcnu túžbu dokonale splniť.

Akú vysokú cenu má teda najsvätejšia obeta omše svätej, v ktorej môžeš dokonale zadosťučiniť svojej povinnosti, Bohu sa klaňať, Jeho chváliť a velebiť! Ako rád by si mal teda chodiť na omšu svätú a s akou pobožnosťou a vrúcnou horlivosťou Bohu obetovávať poklonu a chválu, ktorá sa mu skrze túto obetu pripravuje!