Biblia (Sväté písmo)

Biblia, Sväté písmo, Biblické spisy, Slovo - Logos

Podľa dvojakej zmluvy Boha s ľuďmi rozdeľujeme aj knihy Svätého písma na spisy Starého zákona (Starej zmluvy) a Nového zákona (Novej zmluvy). Tieto dve zbierky sa ďalej rozčleňujú na tri skupiny kníh: 1. dejepisné, 2. poučné, 3. prorocké. Jednotlivé knihy sa v týchto skupinách uvádzajú podľa poriadku kánonu inšpirovaných spisov, stanoveného na Tridentskom koncile v roku 1546. V zátvorke sa uvádza skratka a príslušný počet kníh; pri knihách je počet kapitol.

I. Spisy Starého zákona (SZ, 46)

Dejepisné knihy (21): Genezis (Gn, 50), Exodus (Ex, 40), Levitikus (Lv, 27), Numeri (Nm, 36), Deuteronómium (Dt, 34), Jozue (Joz, 24), Sudcovia (Sdc, 21), Rút (Rút, 4), 1. Samuelova (1 Sam, 31), 2. Samuelova (2 Sam, 24), 1. kráľov (1 Kr, 22), 2. kráľov (2 Kr, 25), 1. kroník (1 Krn, 29), 2. kroník (2 Krn, 36), Ezdráš (Ezd, 10), Nehemiáš (Neh, 13), Tobiáš (Tob, 14), Judita (Jdt, 16), Ester (Est, 16), 1. Machabejcov (1 Mach, 16), 2. Machabejcov (2 Mach, 15).

Poučné knihy (7): Jób (Jób, 42), Žalmy (Ž, 150), Príslovia (Prís, 31), Kazateľ (Kaz, 12), Pieseň piesní (Pies, 8), Múdrosť (Múd, 19), Sirachovec (Sir, 51).

Prorocké knihy (18):
Veľkí proroci (4+2): Izaiáš (Iz, 66), Jeremiáš (Jer, 52) [spolu s Nárekmi (Nár, 5) a Baruchom (Bar, 6)], Ezechiel (Ez, 48), Daniel (Dan, 14).

Malí proroci (12): Ozeáš (Oz, 14), Joel (Joel, 4), Amos (Am, 9), Abdiáš (Abd, 1), Jonáš (Jon, 4), Micheáš (Mich, 7), Nahum (Nah, 3), Habakuk (Hab, 3), Sofoniáš (Sof, 3), Aggeus (Ag, 2), Zachariáš (Zach, 14), Malachiáš (Mal, 3).

II. Spisy Nového zákona (NZ, 27)

Dejepisné knihy (5): Evanjelium podľa Matúša (Mt, 28), Evanjelium podľa Marka (Mk, 16), Evanjelium podľa Lukáša (Lk, 24), Evanjelium podľa Jána (Jn, 21), Skutky apoštolov (Sk, 28).

Poučné knihy (apoštolské listy) (21): Rimanom (Rim, 16), 1. Korinťanom (1 Kor, 16), 2. Korinťanom (2 Kor, 13), Galaťanom (Gal, 6), Efezanom (Ef, 6), Filipanom (Flp, 4), Kolosanom (Kol, 3), 1. Solúnčanom (1 Sol, 5), 2. Solúnčanom (2 Sol, 3), 1. Timotejovi (1 Tim, 6), 2. Timotejovi (2 Tim, 4), Títovi (Tít, 3), Filemonovi (Flm, 1), Hebrejom (Hebr, 13), Jakubov list (Jak, 5), 1. Petrov (1 Pt, 5), 2. Petrov (2 Pt, 3), 1. Jánov (1 Jn, 5), 2. Jánov (2 Jn, 1), 3. Jánov (3 Jn, 1), Júdov list (Júd, 1).

Prorocká kniha (1): Zjavenie (Zjv, 22).


Vysvetlivky - Prológ: [1] Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom – bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšliena je „slovom“ rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je „Slovom“, teda plodom prvej božskej osoby.– Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o „Božej múdrosti“ (Múd 7, 22 – 8, 1; Prísl 8, 21 – 31; Sir 24, 1 – 25; a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. – Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem „slovo“ – „logos“, v tomistom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú „bytosť“ v pohanskom zmysle, ale o osobu v jednej božskej Bytosti. [2] Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: „Na počiatku stvoril Boh nebo i zem“ – Gn 1, 1. Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej, že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15 – 17; Hebr 1, 2n. [3] To je Ján Krstiteľ – bod 15, 19n. [4] „Svet“ tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy. [5] Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi. [6] „Telom“ je hebraizmus, znamená: „človekom“. Tento verš výslovne a slávnostnehovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravomzmysle slova – bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6 – 8).