Omša svätá je najmocnejšou obetou prosebnou

V Starom zákone Boh ustanovil Židom nielen zápalné obety na znamenie poddania sa pod moc Božiu, ale i obety pokojné a prosebné na dosiahnutie časných dobrých vecí a odstránenie škodlivých, zlých vecí.

Prosebné obety

Tieto prosebné obety boli u Židov vo veľkej vážnosti: nimi nadobudli mnoho dobrého a mnoho zlého od seba oddialili. Tak čítame vo Svätom písme: Keď Filištínci chceli prepadnúť Izraelských synov, títo povedali Samuelovi, aby za nich prosil Boha. Samuel za nich obetoval baránka a prosil Boha o pomoc. Vtedy Boh zastrašil Filištíncov a Izraeliti ich odohnali. (1 Kr 7, 7)

Aj o Dávidovi čítame, že keď Boh trestal ľud morovou ranou, Dávid dal obetovať obetu pokojnú, ktorá oddialila od ľudu morovú ranu. A takých príkladov máme vo Svätom Písme mnoho.

Ak Boh dal Židom takú mocnú prosebnú obetu, o čo viac to učinil v Novom zákone? Ak na pokojnú obetu zabitý a obetovaný Baránok priniesol obetujúcemu od Boha toľko milosti, akú moc musí mať nevinný Baránok Boží, keď býva za nás na oltári duchovným spôsobom zabitý a s celým pokladom svojich zásluh Bohu Otcu obetovaný? Čo by mohol v okamihu takého obetovania nebeský Otec odoprieť? Veď sám Spasiteľ, teda večná Pravda, hovorí: Ak budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám. (Jn 16, 13) Ak teda sám Ježiš, ako sa to deje v omši svätej, prosí za nás svojou krvou a my s odvolávaním sa na túto predrahú krv prosíme o vyslyšanie, čo nám môže vtedy Boh ešte odoprieť? Hoci sme nehodní, aby nás vyslyšal, Boh na príhovor svojho Syna nám nič neodoprie. Alebo ktože pochybuje o tom, že Ježiš v omši svätej prosí Boha za nás? Ak Ježiš podľa slov svätého Pavla vstúpil na nebesia a tam žije v sláve na veky, aby za nás prosil, či tu na oltári, kde je spolu najvyšším kňazom i našou obetou, aby nám zásluhy svojho utrpenia i svojej smrti v miere prehojnej privlastňoval, či tu sa snáď prestane za nás modliť k svojmu nebeskému Otcovi?

Poďte ku mne všetci

Náš Božský Spasiteľ, za čias svojho života na zemi, tak ochotne prijímal tých, ktorí u neho hľadali pomoc a tak milostivo vypočúval ich prosby v najrozličnejších potrebách; ba sám ich k sebe volal slovami: Poďte ku mne všetci, ktorí ste ustatí a obťažení a ja vás občerstvím. (Mt 11, 28) A tento istý Spasiteľ by nás mal vtedy, keď je ako obeta na oltári, aby nám nadobudol milosrdenstvo, s našimi prosbami odmietnuť? Nie; niet priaznivejšieho času, Bohu prednášať naše prosby, ako je čas, v ktorom bývame na omši svätej. Vtedy Pán sedí, ako hovorí tridentský koncil, na tróne milosti, ku ktorému každý môže i má pristúpiť s dôverou. Ó, velebná buď preto omša svätá, ktorá je skutočne nevyčerpateľnou studnicou všetkých milostí a dobrôt!

Skrze túto nekonečne drahú a mocnú obetu prosebnú môžeš, milý čitateľu, najprv obsiahnuť všetky dobré duchovné veci, obzvlášť pomoc milostí, aby si sa mohol hriechu chrániť, na čnosť dbať, v láske k Bohu viac a viac sa vzmáhať a v dobrom až do konca vytrvať.

Potom môžeš skrze obetu omše svätej obsiahnuť všetky dobré časné veci, nakoľko môžu byť na slávu Bohu a na úžitok duše tvojej.

S omšou svätou to býva tak ako s modlitbou, ale rozdiel medzi modlitbou a omšou svätou je v tom, že skrze omšu svätú tie večné i časné zážitky obsiahneš o mnoho istejšie ako skrze obyčajnú modlitbu. Lebo v omši svätej prednáša Ježiš Kristus sám, najmilší Syn Boží, svojmu večnému Otcovi tvoje modlitby, zjednocuje svoju prosbu s tvojou a prosí Boha, aby pamätal na jeho prebolestnú výkupnú smrť a pre ňu ťa milostivo vyslyšal.

Každú milosť skôr dosiahneš

Modlitba, ktorá býva konaná v zjednotení s touto Božskou obetou, má podivnú moc. Lebo Otec nebeský v nekrvavej obete omše svätej pre zásluhy krvavej obety na kríži udeľuje tomu, ktorý je s jednorodeným Synom zjednotený s Jeho láskou, plno milostí.
(svätý František Saleský, Philothea, 2, 14)

Kto by ešte mohol pochybovať, že skrze omšu svätú každú milosť omnoho skôr dosiahneš, než skrze obyčajnú modlitbu? Celým právom hovorí svätý Vavrinec Justiniani: Zložte všetky dobré skutky: modlitby, pôsty, bdenie, almužny, mŕtvenie tela a podobné na jednu stranu váhy, a na druhú položte len jednu jedinú omšu svätú, a uvidíte, že tu niet rovnováhy: lebo vo svätej omši sa obetuje Ten, v ktorom vtelene prebýva plnosť Božstva, ktorý v sebe obsahuje neporovnateľný poklad zásluh a ktorého príhovor je všemohúci.

Preto mal pravdu ten dobrý kňaz, ktorý hovorieval, že keď pri omši svätej Boha prosí pre seba alebo pre iných o niečo akokoľvek veľké, pripadá mu to, s ohľadom na obetný dar, ktorý prináša nebeskému Otcovi, akoby vlastne neprosil o nič. Lebo všetky milosti, o ktoré pri omši svätej prosím, sú stvorené a konečnými vecami dobrými, kdežto dary, ktoré prinášam, sú dary nestvorené a majú nevýstižnú cenu; takým činom som ja Bohu veriteľom a On je mi dlžníkom, tak to vysvetľuje.

Ale prečo si teda nevyprosujete, tak s podobnou dôverou všetky milosti, ktoré sú pre nás potrebné, ba prečo neprosíte dôverne o celkom osobitné milosti? Ak chcete prijať moju radu, proste pri každej omši svätého Pána Boha o milosť, aby z vás urobil veľkých svätcov. Alebo nazdávate sa, že by to bolo priveľa? Nože sa rozpamätajte na evanjelium; či v tom náš Božský Spasiteľ, Ježiš Kristus, zreteľne nehovorí, že za pohár studenej vody, z lásky podanej, nám na odmenu? A čo, keď mu pri omši svätej obetujeme krv Jeho jednorodeného Syna, či nám za ňu nedá storáz väčšiu odmenu? Ako teda môžete o tom ešte pochybovať, že skrze omšu svätú môžete obsiahnuť všetky čnosti a dokonalosti, potrebné k tomu, aby ste sa stali svätými, áno, veľkými svätými? (pýta sa Leonhard z Porto-Maurizio)

Ó, požehnaná a nad všetko chválená a velebená buď preto omša svätá! A vy, ó, otvorte svoje srdcia a proste pri omši svätej len o veľmi veľké milosti; veď sa modlím k svojmu Bohu, ktorý keď rozdáva, nestáva sa chudobnejším. Ba, čím viac sa budete modliť, tým viac budete dostávať.

Milosrdenstvo a milosť

Omša svätá má skutočne nekonečnú moc niečo vyprosiť tak pre nekonečne veľkú cenu obety ako, i pre nekonečne vysokú dôstojnosť najvyššieho kňaz, ktorý obetuje. Ona je obetou nekonečnej pôsobivosti. Má tú istú moc a pôsobnosť, ako sama smrť Kristova na kríži>, hovorí svätý Ján Zlatoústy. A niet takej veľkej milosti, ktorú by sme si nemohli vyprosiť obetovaním omše svätej.

Čerpaj teda z tohoto nevyčerpateľného, bohatým prúdom tečúceho prameňa všetkých milostí, ktorý pre nás v omši svätej vyviera. Ako len môžeš, tak často chodievaj na omšu svätú aj v týždni, keď ťa pri tom nezdržujú povinnosti stavu a skutky lásky k blížnemu. Nikdy nezabudni, keď ťa tlačí ťarcha duchovných i časných potrieb, utiekať sa k nevysloviteľne mocnej omši svätej. V nej máš najmocnejšiu, najpôsobivejšiu obetu prosebnú, ktorou si vymôžeš nielen všetky duchovné dobrodenia, ale dosiahneš i všetky časné dobré veci, ak by to bolo na slávu Boha a na úžitok duši tvojej. V omši svätej je opravdivo trón milosti, ku ktorému máme podľa vyzvania svätého Pavla s dúfaním pristúpiť, aby sme došli milosrdenstva a našli milosť. (Žid / Hebr 4, 16)