Omša svätá je najdôstojnejšou obetou zmiernou

Ako je hodné a spravodlivé Bohu vzdávať vďaky za jeho nespočetné milosti a dobrodenia, tak je aj slušné a spasiteľné, aby si mu činil zadosť za tvoje mnohé hriechy a urážky.

Spravodlivý Boží hnev

Ale aká veľká a aká ťažká je vina tvojich hriechov! Jeden jediný smrteľný hriech váži na váhe Božej spravodlivosti toľko, že všetky zásluhy svätých mučeníkov a všetkých svätých ani zďaleka nestačia, aby zaň učinili zadosť. Lebo smrteľný hriech uráža nekonečne vyvýšenú Božiu Velebnosť; teda hriešnik, ktorý uvalil na seba nekonečnú vinu, je povinný nekonečne zadosťučiniť. Ale nekonečne zadosťučinitť nevládzu ani anjeli ani všetci svätí. Tým menej si nekonečného zadosťučinenia schopný ty. V akom bezmocnom položení by si teda zostal bez svätej obety kríža! Prišlo by ti volať: Som stratený, stratený na veky vekov, ak nepríde pomoc, pomoc nadprirodzená. Prišlo by ti volať s prorokov Izaiášom: Vyšli, koho chceš vyslať; vyšli baránka, Pane! Panovníka zeme! Vyšli, ó Bože, Vykupiteľa, Spasiteľa, Baránka Božieho, poklony hodného, aby na kríži vykrvácajúc, v nekonečnom ponížení zmazal moje hriechy! Z toho prameňa nekonečných zásluh už môžeš neustále čerpať skrze zbožnú účasť na omši svätej.

Ale Ježiš neskončil tým, že svojou krvavou obetou na Golgote zadosťučinil za tvoje hriechy, ale ustanovil obetu omše svätej, aby si ňou mohol Pána neba i zeme, ktorého deň po dni urážaš, v Jeho spravodlivom hneve uzmieriť a jeho zdvihnutú ruku prísnej spravodlivosti na trestanie zadržať. Keďže sa totiž v omši svätej obnovuje tá obeta, ktorú Božský Spasiteľ priniesol za hriechy celého sveta na kríži, Ježiš Kristus vždy znovu podáva svojmu nebeskému Otcovi svoju prehorkú smrť podstúpenú na kríži a všetky svoje nekonečné zásluhy ako zmierne (na zadosťučinenie) za hriechy celého sveta, najmä za hriechy toho, kto omšu svätú slúži alebo slúžiť dáva, ako i za hriechy tých, ktorí sa na omši svätej zúčastňujú. A kto by pochyboval o tom, že táto svätá, nepoškvrnená i nekonečne drahá obeta Jeho najnevinnejšieho Syna pohne Boha, rozhnevaného nad tvojimi neprávosťami, aby zase láskavo a milosrdne na teba pohliadol?

Zadosťučinenie za hriechy

Keď sa portugalský vojenský vodca a dobyvateľ Indie počas silnej morskej búrky nachádzal s celým svojím loďstvom vo veľkom nebezpečenstve, vzal na ruky svoje nevinné dieťatko, pozdvihol ho k nebu a povedal: My sme síce hriešni ľudia, ale toto dieťatko je iste bez hriechu. Ach, Bože, z lásky k tejto nevinnosti odpusť nám vinným smrť! Búrka utíchla a všetci vyviazli z nebezpečenstva smrti. Ak pohľad na toto dieťa hriešneho otca tak účinkoval na srdce rozhnevaného Boha, ako srdcom večného Otca zavládne pohľad na Jeho vlastného Syna, najnevinnejšieho, kedykoľvek Ho v omši svätej s úmyslom kajúceho obetovania skrze ruky kňaza k Nemu pozdvihneš! Urazený Boh toto zmierenie, túto náhradu cti, ani nemôže odvrhnúť; veď je to Jeho Syn s prebohatým pokladom svojich zásluh, ktoré nadobudol na kríži a v ktorom On má svoje zaľúbenie. Ba čo by aj bolo z tohoto sveta, keby nemal nekrvavú zmiernu obetu omše svätej? Čo sa mňa týka, ja si myslím, že keby nebolo omše svätej, svet by bol už dávno zahynul, lebo by nevládal ďalej uniesť ťarchu toľkých hriechov. (svätý Leonhard z Porto Maurizio)

Ako obeta zmierna má omša svätá dvojnásobný účinok: 1. odpustenie hriechov a 2. odpustenie časných pokút za hriechy. Čo sa týka prvého účinku, nech si nikto nemyslí, že na odpustenie hriechov sa nežiada nič iné, len zúčastniť sa na omši svätej alebo v tom úmysle ju dať za seba slúžiť. Áno, všedný hriech býva mocou omše svätej v kajúcich a skrúšených srdciach zotretý. Ale nie hriech smrteľný; omša svätá nenáhradza sviatosť pokánia, ustanovenú na odpustenie hriechov, ani ju nečiní zbytočnou, ale skrze túto presvätú obetu sa ti dostane, milý čitateľu, vnútorného pohnutia a pomoci milosti, čo je potrebné, aby si svoje hriechy poznal, aby si sa od nich odvrátil, aby si sa obrátil k Bohu a skrúšene sa z nich vyspovedal.

Keďže teda Boh skrze omšu svätú prijíma zadosťučinenie za tvoje hriechy, to ho vedie k tomu, aby svoj hnev proti tebe odložil a dal ti pocítiť svoju milosť, aby si svoje hriechy poznal, oľutoval a dôkladným pokáním sa s ním zmieril.

Prehojné milosti k pokániu a obráteniu

To však závisí od teba, či chceš alebo nechceš prijať tie milosti, ktoré sa ti vo svätej omši k tvojmu zmiereniu sa s Bohom podávajú. S obetou omše svätej je to aj v tomto ohľade práve tak ako s obetou na kríži. Keď sa Pán Ježiš obetoval na kríži, tak všetci, ktorí stáli na Golgote dostali prehojné milosti k pokániu a k obráteniu; ale tieto milosti len málo z nich použilo na svoje spasenie. Najviac ich zostalo v zatvrdnutí a tí prišli o ovocie, o úžitky obety na kríži. Tak i mnoho hriešnikov prichádza ku svätej omši. Prameň milosti im z nej hojne vyteká, ale oni nechcú z neho čerpať a zostávajú vo svojej nekajúcnosti. Z veľkej zmiernej obety nemajú úžitok. Len tí, ktorí horlivo používajú milosti obety omše svätej, dosiahnu odpustenie a zmierenie s Bohom. To dosvedčuje neomylný tridentský koncil týmito slovami: Keď v omši svätej predstupujeme pred Boha so skrúšeným srdcom, so správnou vierou, s bázňou a úctou, s ľútosťou a pokáním, Pán zmierený touto obetou udeľuje milosť a dar pokánia a odpúšťa previnenia a hriechy. (Sed. 22, hl. 2.) Ó, aké potešiteľné sú to slová.

Skrze obetu omše svätej dosiahneš i odpustenie časných trestov za hriechy. Ako nás učí viera, po odpustení hriechov a večných trestov obyčajne nám zostávajú ešte časné tresty, ktoré musíme trpieť buď na tomto svete alebo v očistci. Na vyrovnanie časných trestov za hriechy máme rozličné prostriedky, napríklad odpustky a kajúcne skutky, zvlášť ale omšu svätú. Lebo ak už obety starého zákona mohli odstrániť mnohé časné tresty ľudí, kto by pochyboval o tom, že omša svätá, v ktorej neprinášame Bohu na obetu zvieratá, ale Jeho Jednorodeného Syna, dokáže nekonečne viac? Pozrime sa na Golgotu: tam Spasiteľ obetujúci seba za nás odpustil kajúcemu lotrovi nielen hriechy a večný trest, ale i všetky časné tresty, lebo mu povedal: Ešte dnes budeš so mnou v raji. (Lk 23, 43) Ak teda obeta na kríži mala moc zotrieť časné tresty za hriechy, túto moc musíme priznať i omši svätej, lebo je svojou podstatou jedna a tá istá s obetou na kríži.

Duše v očistci

Teda kedykoľvek nábožne sa zúčastníš na omši svätej, ktorá má podobne ako obeta na kríži nekonečnú cenu, môžeš iste dúfať, že ti Boh ešte nevytrpené časné tresty za hriechy celkom alebo aspoň sčasti odpustí. Ako by ťa to malo teda povzbudzovať, aby si na omšu svätú, kedykoľvek ti to je len možné, chodieval a vždy sa na nej nábožne zúčastňoval!

Ale nijako by ti nemalo stačiť, že omšu svätú ako obetu zmiernu obetuješ za seba; ty musíš podľa svojich síl pomáhať i svojim príbuzným a dobrodincom i úbohým blížnym trpiacim. Najúbohejšími z úbohých sú však duše trpiace v očistci a na ich vyslobodenie z ich múk ale žiaden z nich nie je tak mocným ako práve omša svätá. O tom svedčí katolícka cirkev slovami: Duše v očistci dostávajú pomoc skrze príhovor veriacich, najviac však skrze spasiteľné obetovanie omše svätej. (Tridentský Koncil, Sed. 25)

Duše trpiace v očistci bez prestania k tebe volajú, milý čitateľu: Zmiluj sa nad nami úbohými! Trpíme väčšie a hroznejšie muky i bolesti, než ich je možné trpieť na svete, a sami si nemôžeme ani najmenej pomôcť. Ale ty nám môžeš tak ľahko pomôcť omšou svätou. Ach, maj milosrdenstvo s nami úbohými! Obetuj omšu svätú na naše vyslobodenie, a ak môžeš, daj za nás slúžiť sväté omše! Milý čitateľu, vypočuj bedákanie a volanie o pomoc tvojich zomrelých príbuzných i dobrodincov, snáď drahého otca, milovanej matky tvojej, dobrého brata tvojho alebo dobrej sestry tvojej, alebo iných pokrvných, príbuzných i známych. Počúvaj to bedákanie a volanie o pomoc dobrodincov i priateľov tvojich! Slyš, ako na teba volá tvoj brat, tvoja sestra: Zmilujte sa nado mnou, zmilujte sa aspoň vy, priatelia moji; lebo ruka Pánova dotkla sa ma. (Job 19, 21)