Omša svätá pripravuje veľkú radosť anjelom a svätým v nebi

Známe je príslovie: Komu česť, tomu česť. Avšak Najvyššiemu a Najväčšiemu Pánu Bohu patrí i najväčšia česť.

Úcta a česť

Po ňom patrí česť, hoci iným spôsobom a v nekonečne menšej miere tým, ktorí sú anjeli a svätí v nebi. Boh ich sám miluje a ctí, vyznamenáva ich a korunuje ich slávou a odpláca ich zásluhy u Neho večnou blaženosťou. Boh teda istotne nemá nič proti tomu, keď i my si tak ako On sám, vysoko vážime i ctíme Jeho milých a priateľov.

Žiadnu ťažkosť nám nerobí ani otázka, ako anjeli a svätí v nebi vedia o našej úcte. Anjeli vedeli o narodení Ježiša Krista, čo nevedeli ani pastieri v najbližšom susedstve pri Betleheme; a tí, ktorí sú v nebi to sám Kristus Pán hovorí, vedia o obrátení hriešnika a radujú sa z neho. Ostatne Pána Boha to nič nestojí dať svojím milovaným priateľom vedieť to, čo robíme my na zemi im k vôli a na ich česť. A bola by to veľká nezrovnalosť, keby sme sa my mohli tešiť z ich radosti v nebi a keby sa oni nemohli alebo nechceli by mať žiadnu účasť na našej radosti alebo žiali.

K mnohým katolíckym pobožnostiam k anjelom a svätým, prináleží i omša svätá. To sa samo sebou rozumie, že omšu svätú neobetujeme anjelom a svätým, ale len Pánu Bohu. To si už podstata omše svätej tak žiada. Veď omša svätá je najistejším výrazom našej poddanosti a poklony, ktorá patrí len Bohu. Tak ako sa neklaniame preblahoslavenej Matke Božej, anjelom a svätým, priam tak im ani omšu svätú neobetujeme. My konáme s cirkevnou slávnosťou pamiatku mučeníkov, staviame na ich hroboch oltáre; ale počesť poklony, ktorá sa nazýva latria a je úctou patriacou Božstvu, tú im nepreukazujeme, ani neučíme, že by ju bolo treba preukazovať inému okrem Boha. A keďže obeta podstatne k tej pocte patrí, preto neprinášame žiadnu obetu ani nijakému mučeníkovi ani nijakému inému svätému, alebo anjelovi... Kto kedy slýchal, že by pravoveriaci kňazi na oltári, hoci i na takom oltári, ktorý bol na hrobe mučeníka ku cti a sláve Božej vystavený, že by bol povedal: prinášam tebe, Petre alebo tebe Pavle alebo Cypriane, túto obetu? Ale to, čo býva obetované, to sa obeuje Bohu, ktorý mučeníkov korunoval. (svätý Augustín)

Tú istú náuku nájdeme i v záveroch tridentského koncilu (Sed. 22. hl. 3.), ako i v modlitbách pri omši svätej, v ktorých je rečo o obetovaní svätých obetných darov. Tak sa po Pozdvihovaní kňaz modlí: Ráč (ó Pane!) na tieto dary s milostivou a priaznivou tvárou vzhliadnuť a so zaľúbením prijať túto obetu svätú a dar nepoškvrnený.

Radosť Matky Božej

Ak teda omšu svätú obetujeme len Bohu, môžeme ju predsa z lásky a úcty k anjelom a svätým obetovať Najvyššiemu, aby sme Jemu za milosť a blaženosť im udelenú ďakovali a ich o príhovor za nás vzývali. A toto je to, čo pripravuje milým anjelom i svätým najväčšiu česť a najsladšiu radosť, akú im spôsobiť môžeme.

Najznamenitejšia česť, ktorú milým anjelom a svätým preukázať môžeme, býva im učinená skrze prevelebnú obetu omše svägej, ak ju na ich počesť niekto slúži alebo sa na nej zúčastní a Bohu všemohúcemu na rozmnoženie ich oslavy alebo náhodilej blaženosti obetuje. (ctihodný P. Kochen) O tom čítame v zjaveniach svätej Gertrúdy toto: Na deň svätého Michala obetovala Najsvätejšiu sviatosť Tela a Krvi Krista Pána pri omši svätej Bhu Otcu so slovami: Ku cti Tvojho vznešeného kniežaťa obetujem Ti, ó, Pane najláskavejší, túto Najsvätejšiu Sviatosť; obetujem ju ku chvále a rozmnoženiu radosti Tvojho archanjela i k väčšej oslave a blaženosti všetkých anjelov i svätých. Potom videla, ako Boh Otec omšu svätú Jemu obetovanú podivným spôsobom k sebe pritiahol a nebeským duchom z nej tak nevýslovnú blaženosť vlial, že sa nad všetku mieru rozradovali a nadmiernou blaženosťou oplývali. Preto prišli všetci anjeli a svätí po poriadku k svätej Gertrúde a s veľkou úctivosťou jej ďakovali (Zjav. 4 kn. 55. hl.)

Toto sú vlastné slová z tých zjavení, ktoré mnohí bohoslovci skúmali a schválili. Poznaj z toho, milý čitateľu, akú veľkú radosť môžeš urobiť anjelovi alebo svätému obetovaním i len jedinej omše svätej.

Ak to platí o anjeloch i svätých vôbec, platí to celkom zvláštne o ich kráľovnej, milej Matke Božej. Lebo toľkokrát býva omša svätá slúžená, toľkokrát býva Kristus Pán znovu narodený a toľkokrát sa znovu zaskvieva Panna Mária vo svojej materinskej dôstojnosti! Preto ctihodný P. Kochenu neváha tvrdiť, že omša svätá je najsladšou radosťou Matky Božej. Ako to dokážem? Pýta sa a pokračuje: Sám zo seba to nemôžem; ale môžem to dokázať z nasledujúcich slov zjavenia, ktoré sa stalo blahoslavenému Alanovi, vernému služobníkovi preblahoslavenej Panny. Ako si Božská múdrosť vyvolila jedinkú Pannu, aby sa z nej narodil Vykupiteľ sveta, tak tento Vykupiteľ zriadil jedinké kňazstvo, aby skrze omšu svätú a sviatosti po všetky časy privlastňoval svetu poklady svojho vykúpenia. A to je najväčšou radosťou Matky Božej, to je slasťou nebešťanov, to je pevnou pomocou živých, to je najväčšou útechou zomrelých.

Milý čitateľu! Ak chceš v budúcnosti premilú Matku Božiu, milých anjelov i svätých dobre uctievať a im veľkú radosť činiť, nemôžeš nič lepšie urobiť, ako k ich úcte sa zúčastniť na omši svätej a pri pozdvihovaní svätej hostie Bohu jeho milého Syna obetovať k väčšej cti a radosti milých anjelov i svätých. Takým spôsobom im urobíš veľkú radosť a oni sa ti za to bohato odplatia. Pozeraj teda každý deň do kalendára, ktorého svätého pamiatka pripadá na ten deň a na začiatku omše svätej povedz tomuto svätému toto: Môj milý svätý (meno)! Na tejto omši sa chcem zúčastniť na tvoju česť. A pri pozdvihovaní si v duchu hovor: Otče nebeský, obetujem Ti Tvojho premilého Syna na väčšiu česť a radosť svätého (meno)