Missio / Obeta omše svätej / Omša svätá prináša potechu i pomoc dušičkám v očistci
Omša svätá prináša potechu i pomoc dušičkám v očistci
Aké hrozné bolesti a muky musia trpieť úbohé dušičky v očistci, milý čitateľu, teraz ešte nemôžeš pochopiť; ale skúsiš, ak po svojej smrti budeš musieť zadosťučiniť za všedné hriechy a časné tresty za hriechy.
Muky úbohých dušičiek
Aby si však mal už teraz veľkú útrpnosť s úbohými dušičkami, prednesiem ti niektoré výroky svätých o mukách úbohých dušičiek v očistci. Jedným a tým istým ohňom býva trýznený vyvolený i zatratený. Ten oheň je silnejší nad všetko, čo môžeme na tomto svete vidieť, myslieť i cítiť. (svätý Augustín) Keby sme všetky tresty, bolesti a muky, ktoré môžu byť na svete vymyslené, porovnali s mukou, ktorá je v očistci najmenšia, zdali by sa nám ako potešením. (svätý Cyril Jeruzalemský) Jediná iskrička očistcového ohňa prevyšuje najťažšie utrpenia tohoto života. (svätý Tomáš Akvinský) Medzi naším prirodzeným ohňom a očistcovým ohňom je taký rozdiel ako medzi ohňom maľovaným a ohňom skutočným. (svätý Bernard)
Tieto výroky ti iste postačia k tomu, aby vzbudili v tvojom srdci úprimnú útrpnosť s úbohými dušičkami, aby si im pomáhal. Máš im pomáhať tým ochotnejšie, lebo ony samé si pomôcť nemôžu a ako priatelia Boží a bratia i sestry naše v Kristu si našu pomoc zaslúžia. Nezabudni ani na to, milý čitateľu, že úbohé dušičky sú najvďačnejšími chudobnými a ak sa ich ujmeš, budú v očistci a potom v nebi tvojimi ustavičnými príhovorcami. A uváž dobre, čo tvoj budúci Sudca povedal: Blahoslavení milosrdní, lebo dôjdu milosrdenstva. Svätý Vincent Paulánsky hovorí: Na konci života odníma Boh tým, ktorí milovali chudobných, strach pred smrťou. Ale trpiace duše v očistci sú medzi chudobnými najchudobnejšie. Tieto teda, milý čitateľu, bez prestania volajú na teba: Maj zľutovanie s nami úbohými!
Trpiacim dušiam môžeme pomáhať mnohými spôsobmi a vyslobodiť ich z ich múk. Ale niet mocnejšej pomoci pre ne nad omšu svätú. O tom svedčí katolícka cirkev týmito slovami: Dušiam v očistci sa dostáva pomoci skrze príhovor veriacich, ale hlavne skrze spasiteľnú obetu omše svätej. (Koncil trid. sed. 26.) Toto neomylné učenie našej svätej cirkvi nachádzame už v nasledujúcom výroku svätého Jána Zlatoústeho. Apoštoli nie bez dôvodu ustanovili a nariadili, aby pri konaní najsvätejších tajomstiev pamätalo sa na zomrelých. Vedeli, že pre zomrelých z toho pochádza veľký zisk a znamenitý úžitok. Kniha Nasledovanie Krista hovorí: Keď kňaz slúži omšu svätú, Boha ctí, anjelov obveseľuje, cirkev vzdeláva, živým pomáha, zomrelým odpočinutie zjednáva, a sám seba všetkého dobrého účastnými činí.
Sväté omše za života
Nevieme koľko trestov býva skrze omšu svätú odpustené; pretože to Boh svojej svätej cirkvi nezjavil. Ale je isté, že omša svätá, na ktorej sa človek za svojho života na zemi zúčastnil alebo ju slúžil, osoží omnoho viac a že človek skrze ňu omnoho viac trestov spláca, ako skrze omšu svätú, ktorá býva slúžená po jeho smrti za jeho úbohú dušu. Na dôkaz toho uvádza učený Fornerus (Conc. 83. in psalm miser.) slová svätého Augustína: Jedna omša svätá, na ktorej sa kto za živa zúčastní, platí viac, ako mnohé omše sväté, ktoré bývajú slúžené za neho po smrti. Počúvaj prečo. Po prvé, keď dáš za seba za živa omšu svätú slúžiť, alebo keď sa na nej len zúčastníš, a si v stave milosti Božej, nadobúdaš tak rozmnoženie nebeskej oslavy; čo sa nestáva, keby za teba po tvojej smrti slúžili stovky omší svätých alebo sa na nej zúčastnili. Lebo po svojej smrti už stojíš mimo toho času, v ktorom by si mohol zhromažďovať zásluhy.
Po druhé, keď za živa sa na omši svätej zúčastníš alebo dáš za seba slúžiť a si v stave nemilosti u Boha, snáď ti Boh dá z milosrdenstva potrebnú milosť, aby si prišiel k poznaniu svojich hriechov, úprimne ich oľutoval a tak sa dostal do stavu milosti. Tejto milosti sa ti nemôže viac dostať po tvojej smrti. Ba, keby si bol mal snáď v ťažkých hriechoch zomrieť, môžu ti omše sväté, ktorých si sa za živa zúčastnil alebo za seba slúžiť dal, toľko pomôcť, že v stave milosti zomrieš.
Po tretie, omše sväté, na ktorých sa pred svojou smrťou zúčastníš alebo dáš za seba slúžiť, čakajú na teba po tvojej smrti; pôjdu s tebou na súd, budú za teba volať o milosť a milosrdenstvo a buďto ťa zachránia od očistcových múk, alebo aspoň ti zmiernia a skrátia tresty. Ak však budú omše sväté až po smrti za teba slúžené, budeš musieť čakať na ne v očistci, ak si za všetko ešte zadosť neučinil, a to je veľmi ťažké a bolestné čakanie! Dajme tomu, že by si zomrel popoludní a musel by si čakať v očistci, kým by bola za teba odslúžená omša svätá na druhý deň, ach, akou dlhou a bolestnou by ti bola táto noc! Ba, keby v tom okamihu, v ktorom zomrieš, začal kňaz za teba slúžiť omšu svätú a ty by si sa musel páliť až do jej konca v ukrutných očistcových plameňoch; ach, akou dlhou by ti bola asi táto polhodina! Keby si musel za svojho života počas trvania jedinej omše svätej len ruku v ohni držať, či by si bol v stave túto muku vydržať? Čo všetko by si rád dal za to, aby si sa toho zbavil? Prečo teda, hoci snáď ľahko môžeš, nedáš za života svojho malú almužnu na odslúženie omše svätej, aby si sa tak vyhol ukrutnej očistcovej muke? Veď je to lepšie, aby omše sväté na teba čakali, ako by si ty v takých mukách musel čakať na ne.
Po štvrté, keď dáš za svojho života almužnu na omšu svätú, zbavuješ sa svojich peňazí, svojho majetku a dávaš ho dobrovoľne milému Pánu Bohu. Po svojej smrti nezbavuješ sa viac ničoho, lebo ti už nič nepatrí, ale všetko tvojim dedičom. Uváž tiež, ako nedbanlivo plnieva rodina poslednú vôľu umierajúceho! Preto sa staraj ty sám o spasenie svojej duše za života svojho, kým si ešte pánom svojho majetku a nenechávaj tú starosť svojim dedičom. Lebo veľmi často sa plní veru príslovie: Zišlo z očí, zišlo z mysle.
Po piate, omša svätá, na ktorej sa kto za svojho života zúčastní alebo ju dá za seba slúžiť, môže splatiť omnoho viac trestov, ako mnohé omše slúžené za neho po jeho smrti. Lebo na tomto svete je čas milosti, na druhom svete ale čas odplaty; teraz tiež môžeš spravodlivého Sudcu omnoho ľahšie udobriť ako potom. Lebo takto hovorí svätý Bonaventúra: Boh cení nepatrné, dobrovoľné pokánie v druhom živote, tak ako malý kúsok zlata platí viac než veľký kus olova. (Brev. p. 1. cap. 2.) Akým dobrým skutkom je dať za dušičky v očistci omšu svätú slúžiť, alebo sa na nej zúčastniť a akou užitočnou a spasiteľnou vecou je to i pre trpiace dušičky i pre teba, chcem ti, milý môj kresťan, ukázať nasledujúcou udalosťou z novších čias.
Sväté omše za duše v očistci
V meste P. žilo mladé dievča, menom Mária B. Živila sa šitím a pre svoj zbožný a cnostný život bola u všetkých ľudí vo vážnosti a láske. Jedným z jej najmilších skutkov zbožnosti bol ten, že dávala každý mesiac slúžiť omšu svätú za tú dušu v očistci, ktorá bola najbližšia času svojho vyslobodenia.
Ako Boh rád navštevuje práve cnostných, aby ich skúmal, tak ani túto zbožnú pani neobišli dni trpkosti. Upadla do ťažekj choroby, ktorá ju držala celý jeden rok na posteli. Keď konečne predsa vyzdravela, nebolo tých, ktorí by si u nej dali šiť, a tak jej nezostalo iné, len hľadať si nejakú službu.
Touto myšlienkou úplne zabraná, v deň svojej prvej vychádzky z domu obrátila svoje kroky ku kostolu. Na ceste si so zármutkom spomenula na to, že po celý ten čas svojej choroby zameškala ten svoj milý dobrý skutok; že totiž nedala každý mesiac omšu svätú slúžiť za tú dušičku v očistci, ktorá by bola najbližšia vystúpeniu do neba.
Čo má robiť vo svojom terajšom postavení? Nasporené peniaze jej pohltila dlhá choroba až na jeden frank (korunu). Mohla síce dať slúžiť omšu svätú, ale čo potom? Bude bez akejkoľvek pomoci i bez chleba a hlad sa už hlásil. Ale pomyslela si, že dušičku v očistci trápi ešte ukrutnejšia muka.
Dlho nerozmýšľala, v jej srdci hneď zvíťazila láska a Mária sa odhodlala, že prinesie tú novú obetu; a že seba celkom odovzdá do rúk Božej prozreteľnosti. I vošla do kostola, kde sa práve pripravoval kňaz na omšu svätú. Priblížila sa k nemu a spýtala sa ho, či túto svoju omšu ešte nikomu neprisľúbil? A keď kňaz povedal, že nikomu, oznámila mu úmysel, na aký si ona praje túto omšu svätú obetovať. Potom sa na nej zúčastnila so všetkou nábožnosťou, modlila sa a ku stolu Pána pristúpila na úžitok tej duše, ktorú chcela vyslobodiť.
Keď Mária vyšla z kostola, vydala sa na ceste ku svojej priateľke, o ktorej úfala nájsť potechu, pomoc i podporu. A hľa, tu postavil sa jej do cesty mladý muž, ušľachtilej postavy a príjemnej tváre, láskavo ju pozdravil a takto ju oslovil: Ty hľadáš službu, však? Áno, Pane, odpovedala Mária celkom prekvapená tou otázkou, ale nemám tej cti Vás poznať; ako teda môžete vedieť, čo som dosiaľ ešte nikomu nezverila? Na tom nezáleží, usmievajúc sa blahosklonne povedal cudzinec, choď len do tej a do tej ulice, čísla toho a toho, tam nájdeš paniu, ku ktorej môžeš vstúpiť do služby a kde sa budeš cítiť úplne šťastnou. A nenechajúc jej ani času na odpoveď, zmizol.
Mária celá udivená sa bez meškania vybrala na to miesto, ktoré jej mladý muž udal. Zazvonila pri dverách domu. Otvorila jej veľmi ctihodná pani. Mária jej povedala, prečo prišla. Je pravda, povedala pani, hľadám slúžku, ale ako si sa mohla o tom dozvedieť? Len včera večer som z dôležitého dôvodu prepustila predošlú slúžku a ja sama som o tom dosiaľ nikomu nehovorila; práve som sa chystala v tejto záležitosti konať. Preto si to nedokážem vysvetliť, od koho si sa o mojom postavení dozvedela.
Dobrá Mária vyrozprávala panej, ako sa stretla s mladým mužom a ako urobila v plnej dôvere v jeho výborné chovanie podľa návodu.
Pani voviedla Máriu do svojej izby. Ako Mária vstúpila do izby, padol jej zrak na podobizeň mladého muža v životnej veľkosti. Pani, povedala Mária celá udivená, to je ten dobrý pán, ktorý mi kázal, aby som s vami prehovorila. Poznávam jeho postavu a ten výraz dobroty v tvári, ktorý nikdy nezabudnem. Pri týchto slovách pani zbledla a povedala: Čo to hovoríš? Táto podobizeň je obraz môjho syna, ktorého som pred štyrmi rokmi stratila skrze smrť!
Mária z toho hneď spoznala podivuhodnú dobrotivosť, ktorú jej Boh preukázal a vo svojom dojatí vyrozprávala plačúcej matke všetko, čo sa jej toho rána prihodilo.
Matka plačúc povedala: Ó ty dobré dievča, tebe ďakujem za vyslobodenie svojho dieťaťa z očistca. Zomrel pred štyrmi rokmi, ale tak zbožne odovzdaný do vôle Božej, že som celkom určite verial, že je už v nebi. Ale bez teba by sa snáď bol ešte dlho musel trápiť v očistci. Tebe teda ďakujem za to šťastie, ktoré teraz požíva môj syn v nebi. On ťa poslal ku mne. Buď za to Bohu chvála na tisíckrát! Áno, máš u mňa vždy zostať; ale nie ako slúžka, lež ako veľmi milovaná priateľka i sestra.
Tak teda láska tejto chudobnej dievky získala dušičkám v očistci odplatu už na svete tomto. (Message de la charité, Č. z 21. marca 1858)
Ani ty milý čitateľu, nezostaneš bez odplaty, ak sa pousiluješ prinášať úbohým dušičkám útechu i pomoc tak modlitbou, obetovaním svojich záslužných prác a trápení, privlastňovaním odpustkov, ako celkom zvláštne a nadovšetko obetovaním omší svätých. Keď aj nevieme koľko očistcových trestov býva obetou omše svätej splatených, isté je však, že tisíckrát lepšie a chytrejšie pomôžeš dušičkám obetou omše svätej ako všetkými inými tvojimi zbožnými skutkami. Lebo pri omši svätej už neobetuješ za vyslobodenie dušičiek len svoje modlitby a zásluhy, ale obetuješ modlitby, utrpenia i zásluhy Ježiša Krista, Jeho vlastné predrahé Telo i Jeho presvätú Krv, Jeho Božstvo i človečenstvo so všetkými pokladmi milostí. Ó, keby si mohol svojimi telesnými očami vidieť tie prúdy milostí, ktoré sa pri omši svätej z oltára do očistca vylievajú, ako by si sa začudoval nad mocou a účinkom omše svätej! Keby si to mohol vidieť, ako omšou svätou bývajú úbohé trpiace dušičky potešené, občerstvené i vyslobodené, pousiloval by si sa, v kresťanskej láske k blížnemu, za ne dať slúžiť omšu svätú! Keď nemôžeš žiadnu omšu svätú za ne dať slúžiť, aspoň sa za ne na mnohých omšiach svätých zúčastni.
Túto radu dal zbožný duchovný učiteľ jednej chudobnej vdove, ktorá sa mu sťažovala, že za svojho zomrelého manžela nemôže dať slúžiť omšu svätú. Povedal jej: Teda zúčastni sa na mnohých omšiach svätých a obetuj Pánu Bohu za úbohú dušu svojho muža; lebo skôr môže byť vyslobodená tými mnohými účasťami na omšiach svätých, ako keby len jedna omša svätá bola slúžená za ňu.
Chodievaj teda i ty, milý čitateľu, často na omšu svätú a obetuj ju za úbohé dušičky. Vtedy navštíviš uväznených, potešíš zarmútených, napojíš smädných a nakŕmiš lačných. Ak máš takú útrpnosť, také zmilovanie s dušičkami v očistci, iste niekedy skúsiš, že pravda je v tých slovách Svätého Písma: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo, a na inom mieste: Tou samou mierou, ktorou vy meriate, bude i vám namerané.