Omša svätá je najväčším úžitkom pre veriacich

V tejto hlave, v ktorej ti chcem vysvetliť úžitky svätej omše, mal by som toľko a tak podivných vecí vyrozprávať, že skoro ani neviem, kde začať a kde skončiť.

Svätí Otcovia a učitelia

Lebo svätí Otcovia a učitelia preslávení učenosťou i zbožnosťou, nemajú konca kraja vo vysvetľovaní úžitkov omše svätej pre veriacich. Medzi týmito píše svätý Vavrinec Justiniáni: Zaiste nikto nemôže ľudským jazykom vypovedať, aké prebohaté ovocie z obetovanie omše svätej pochádza, keď je hriešnik zmierený s Bohom a človek spravodlivý stáva sa ešte spravodlivejším. Zločiny bývajú odpustené, zásluhy zväčšené, čnosti rozmnožené, neprávosti zmenšené a nástrahy diabla premožené. Tieto slová vyjadrujú nadmieru veľký úžitok omše svätej. Lebo čo väčšieho a znamenitejšieho môžeme povedať na chválu omše svätej ako to, že jej obetovanie plodí toľko a tak veľkých úžitkov, že nikto nie je v stave ľudským jazykom ich opísať?

Ctihodný kňaz Antonín Ruolino, zbožný a učený španielsky kartuzián, napísal vo svojej knihe O dôstojnosti stavu kňazského o obete omše svätej toľko úžasných vecí, že srdce každého človeka sa musí napĺňať láskou k nej. Uvádzam z diela len tento úryvok: Človeku nie nič je užitočnejšie, úbohým dušiam v očistci nič prospešnejšie a nič k dosiahnutiu pokladov milostí Božích výdatnejšie nad obetu omše svätej. A síce tá obeta je tak znamenitá, že aj tie dobré skutky, ktoré vo dne v noci v spojení s výbornými cnosťami konáme, oproti obete omše svätej, keď sa riadne koná, môžeme považovať za nič. To sú skutočne slová vysoké i utešené, ktoré prevyšujú takmer všetku ľudskú vieru. Veď zdá sa byť proti viere, že by riadne obetovanie omše svätej mohlo byť tak znamenitým, aby s ním nemohli byť ani zďaleka porovnávané všetky naše dobré skutky, ba ani tie cvičenia v cnostiach, ktoré konáme s pravou nábožnosťou, s úplnou pozornosťou, v hlbokej pokore, s vrúcnou láskou a s čistým úmyslom! A predsa túto pravdu ľahko pochopíš ak si s pozornosťou čítal predchádzajúce Hlavy tejto knihy a dobre si ich uvážil. Aby si však týmto slovám tým pevnejšie veril, uvediem ti tu ešte viac dôkazov.

Fornerus, biskup z Hebronu, sa vyjadruje o úžitkoch omše svätej takto: Kto sa bez smrteľného hriechu s nábožnosťou zúčastní na omšu svätú, nadobúda viac zásluh, ako keby z lásky k Bohu vykonal i ten najťažší skutok, alebo putoval ďaleko na nejaké milostné miesto. A síce nie bez príčiny. Lebo naše dobré skutky dostávajú cenu a dôstojnosť podľa toho, akú veľkú a znamenitú vec sme s nimi vykonali. A čo môže byť šľachetnejšie, drahocennejšie a viac Božské nad obetu omše svätej? (con. 83, num. 9. in psalm. Miser.) Aká útecha je v týchto slovách! Tu by mali svoje uši i srdce otvárať všetci tí, ktorí vyhľadávajú duchovný zisk a žiadajú si konať milé túžby svojmu Bohu.

Tento učený i zbožný biskup Fornerus, ktorý napísal tak vznešené veci o omši svätej, učí, že ten kto sa v stave milosti účastní na omši svätej, si u Boha zasluhuje viac, ako keby z lásky k Nemu podnikol to najťažšie dielo, alebo by vykonal najdlhšiu, najnamáhavejšiu púť. Kto by sa teda rád nezúčastnil na omši svätej, keď si ňou môže získať tak veľkú zásluhu a Bohu najvyššiemu môže tak veľkú úctu preukázať? Podľa môjho názoru nerobí teda múdro ten, kto ďaleko putuje, a cestou omše sväté zanedbáva! Lebo svojím namáhavým putovaním si nemôže nikdy nahradiť tie škody, ktoré zameškaním jedinej omše svätej trpí.

O veľkom úžitku z omše svätej píše i Marchantius takto: Cirkev katolícka nemá svätejšiu túžbu ani Bohu milšiu nad obetovanie omše svätej. Pre Ježiša i Máriu niet nič príjemnejšie, pre anjelov i svätých nič sladšie nad svätú omšu. Pre spravodlivých i hriešnikov nie je možné vykonať nič užitočnejšie, ako obetovať najsvätejšiu obetu omše svätej. Hľa ako všetci učitelia o úžitkoch omše svätej rovnako učia a dávajú prednosť najsvätejšej obete omše svätej pred všetkými dobrými skutkami! Preto i ty máš dávať prednosť nábožnej účasti na omši svätej pred všetkými tvojimi dobrými skutkami.

Sväté a Božské dielo

Ale poviem to ešte viac. V misáli (v omšovej knihe), ktorý bol v roku 1634 znovu prehliadnutý, a tak vydaný, stojí predhovor, ktorý napomína kňazov: aby obetu omše svätej, ako vec prevýbornú, mali v najväčšej vážnosti a boli o nej presvedčení, že skrze obetovanie jedinkej omše svätej býva všemohúcemu Bohu preukázaná omnoho príjemnejšia služba, ako keby ktokoľvek konal všetky cnosti a znášal všetky možné muky Bohu na česť?

Ó, podivné a skoro nepochopiteľné slová! Chceš vedieť odkiaľ to pochádza, že skrze obetovanie jedinkej omše svätej býva Bohu preukazovaná príjemnejšia služba, ako keby ktokoľvek konal všetky cnosti a trpel všetky možné muky pre Boha? Pochádza to z toho, že Kristus Pán koná pri omši svätej všetky cnosti a zároveň si nimi obetuje svojmu nebeskému Otcovi všetky svoje muky, ktoré za nás na zemi vytrpel. Všetky tieto úkony chvály, lásky, oslavy, poklony a ďakovania, ktoré Kristus Pán, pri každej omši svätej venuje najsvätejšej Trojici Božej, nekonečne prevyšujú všetku chválu anjelov a každú službu svätých. Keby teda niekto obetoval najsvätejšej Trojici Božej všetky kajúce skutky, všetky modlitby, služby a cnosti, ktoré vykonali apoštoli, mučeníci, vyznávači, panny a všetci svätí; všetky tieto cnosti a dobré skutky by sa jej neľúbili tak, ako jedinká omša svätá, ktorú jej prináša hoci i ten najposlednejší kňaz.

Napokon uvádzam ako najsilnejší dôkaz svedectvo svätej cirkvi katolíckej, ktorá učí: vyznávame, že veriaci kresťania nemôžu vykonať žiadne iné tak sväté a Božské dielo, ako je práve toto hrozné tajomstvo, v ktorom sa každodenne skrze kňaza a oltári prináša tá oživujúca obeta, ktorá nás zase zmieruje s Bohom Otcom. Keby sme nemali iné svedectvo o veľkej užitočnosti omše svätej, len toto jediné, už to samé by muselo stačiť na to, aby pohlo všetky zbožné duše k tomu, aby sa denne s nábožnosťou zúčastňovali na omšu svätú.

Uvažuj predsa, nábožný kresťan, čo cirkev katolícka, ktorá vo veciach viery ani klamať ani oklamaná byť nemôže, tvrdí v slovách týchto a predkladá nám na uverenie: že veriaci kresťania nemôžu vykonať žiadne iné tak sväté a Božské dielo, ako je práve toto hrozné tajomstvo omše svätej. Nemysli si, že cirkev tieto slová hovorí len o kňazoch. Nie, veď výslovne hovorí, že veriaci kresťania nemôžu nič lepšie vykonať, avšak kňazi nemôžu vykonať nič svätejšie a nič viac Božské, ako keď slúžia omšu svätú; ale ani svetskí ľudia nemôžu vykonať nič svätejšie, nič viac Božské, ako keď sa nábožne zúčastnia na omšu svätú, keď pri nej posluhujú (miništrujú), keď ju s kňazom obetujú a omšu svätú slúžiť dajú. A keďže toto je najsvätejším a Božským dielom, teda je zároveň i najužitočnejším a najzaslúženejším dielom.

Väčšie blaho duše

Otvor teda, ó duša, Boha milujúca, svoje oči a viď; otvor svoje uši a počúvaj; otvor svoje srdce a pocíť, čo tvoja milá matka, cirkev katolícka, hovorí na tvoje potešenie a čomu ťa učí pre tvoje väčšie blaho! Môžeš síce konať mnohé, úžasne dobré skutky; ale nemôžeš vykonať tiaden, ktorý by bol tak Božským i svätým i Bohu príjemným, ako keď sa nábožne zúčastníš na omšu svätú. Lebo toto má podľa výroku cirkvi prednosť pred všetkými tvojimi dobrými skutkami. Tak ako slnko prevyšuje leskom všetky hviezdy a samé o sebe zemi omnoho viac osoží než všetky hviezdy spolu; práve tak svojou dôstojnosťou a užitočnosťou prevyšuje nábožná účasť na omši svätej všetky dobré skutky celého dňa. A ako je kus zlata ďaleko hodnotnejším a má omnoho vyššiu cenu ako veľký kus olova; práve tak hodnotnejšou je i tvoja nábožná účasť na omši svätej, než všetky tvoje ostatné modlitby a kajúce skutky. Ako to len môžeš zniesť, že na tak mnohých omšiach svätých sa nedbanlivo zúčastňuješ, že tak mnohé ľahkomyseľne zanedbávaš, alebo pre nejaký nepatrný zisk zameškávaš.

Svätý František Saleský si vážil účasť na omši svätej tak vysoko, že jej dával prednosť pred duchovným rozjímaním, hoci to je najznámejším spôsobom modlitby. Lebo keď raz istej mníške z rádu, ktorý založil, nariadil, aby niekde inde založila nový kláštor, onedlho potom jej napísal nasledujúci list: Milá dcéra! Prosím, aby ste najskôr zariadili kaplnku, aby ste mali možnosť zúčastniť sa každý deň na omši svätej. Ak to nie je možné, chodievajte každý deň do najbližšieho kostola na omšu svätú. Lebo po celý deň býva mocne posilnená duša toho, kto ráno stál tak blízko pri svojom Spasiteľovi, ktorý je v Božskej obete prítomný. Potom táto mníška, svätá Johanna Francizska, písala svojmu duchovnému otcovi: Mám teda prerušiť rozjímanie alebo celkom vynechať, aby som sa mohla zúčastniť na omši svätej? Alebo mám vo všedné dni opúšťať omšu svätú, aby som sa mohla venovať rozjímaniu? A svätý jej odpovedal: Omnoho užitočnejšie ti je, keď sa budeš každý deň zúčastňovať na omši svätej, ako keby si omšu svätú zanedbávala pod zámienkou, aby si mohla doma rozjímať. Lebo skutočná prítomnosť Ježiša Krista, ktorú pri omši svätej užívame, nemôže byť nahradená vymeslenou prítomnosťou pri rozjímaní, najmä keď cirkev katolícka si praje, aby každý človek sa denne zúčastnil na omši svätej. Z tejto odpovedi svätého Františka Saleského si môžeš vziať ponaučenie, že nábožná účasť na omši svätej je lepšia a užitočnejšia ako rozjímanie. O tom nasledujúcimi slovami svedčí i Forner, biskup hebronský: Modlitba toho, kto je nábožne prítomný na omši svätej a Bohu za seba obetuje, ďaleko prevyšuje všetky iné modlitby i nebeské nazerania. Udáva aj príčinu: Deje sa tak pre zásluhy utrpenia Ježiša Krista, ktoré v omši svätej podivným množstvom milostí a nadbytkom dobrých nebeských veci mocne pôsbobí.

Uvažuj o týchto slovách, duša zbožná, a uznáš, že prichdázajú zhora a obsahujú užitočné napomenutie. Ak ale chceš rád rozjímať o najsvätejšom živote i utrpení Ježiša Krista: nemôžeš to veru nikde lepšie robiť, ako práve pri omši svätej, kde máš pred ošami všetky tajomstvá života i utrpenia Kristovho, ktoré sa tu skutočne obnovujú. Ak si chceš Ježiša predstaviť alebo sa s ním porozprávať, máš ho tu osobne prítomného podľa jeho človečenstva i Božstva. Nemysli si, že by ťa kňaz v tvojom rozjímaní vyrušoval. Lebo nie je žiadnou roztržitosťou, ale práve pravou pozornosťou, keď úkony kňaza pri oltári pozoruješ a pritom o význame obradov rozmýšľaš.

Božie navštívenie

Ku koncu tejto hlavy ti vyrozprávam podivný príklad, ako ho udáva Lukáš Pinnellus a iní, aby si z neho jasne poznal veľký úžitok omše svätej. Chudobný nádenník mal zvláštnu úctu ku svätej omši a žiadnu nezameškal, kedykoľvek sa len na nej mohol zúčastniť. Jedného dňa včas ráno vstal a odišiel na trh, kde podľa obyčaje, panujúcej v tom meste, čakal s mnohými inými nádenníkmi. Medzi tým sa zvonilo na omšu svätú a nádenník nechajúc tak ostatných, sám šiel do kostola. V kostole sa zúčastnil na omši svätej s takou nábožnosťou, že i potom nejakú chvíľku v kostole zostal a Boha vrúcne prosil za každodenný chlieb. Keď sa vrátil na trh, všetci ostatní už boli najatí do práce a odišli a neprichádzal nikto, kto by mu dal robotu. Po dlhom čakaní odchádzal smutne domov a takmer začal ľutovať, že pre účasť na omši svätej zmeškal svoju dennä mzdu. Tu ho zbadal bohatý pán, ktorý sa ho opýtal, prečo je taký smutný. I ponosoval sa mu nádenník, že pre účasť na omši svätej prišiel o dennú mzdu. Pán mu povedal: Nezarmucuj sa preto, vráť sa do kostola a zúčastni sa za mňa ešte na jednej omši svätej a ja ti dám dennú mzdu. Dobrý nádenník s radosťou odišiel do kostola a zúčastnil sa na všetkých omšiach svätých, ktoré boli v tom kláštornom kostole ešte slúžené. A keď sa k tomu bohatému pánovi vrátil, tento mu dal dobrý obed, jeden chlieb a pol zlatého. Za túto štedrosť sa nádenník pekne poďakoval a s radosťou odchádzal domov. Na spiatočnej ceste sa stretol s veľmi vzácnym pánom, tkorý sa ho opýtal, prečo je taký veselý. Chudobný nádenník mu vyrozprával o štedrosti toho boháča. A pán mu povedal: Boháč ti dal primálo za všetky tie omše sväté, na ktorých si sa za neho zúčastnil, preto sa k nemu vráť a povedz mu, aby ti pridal, lebo keď nepridá, tak sa mu zle povedie. Nádenník šiel k boháčovi a povedal mu, čo mu ten vzácny pán povedal a opísal mu jeho postavu. Boháč, ktorý si myslel, že ten pán bol iste nejaký svätý muž, dal chudobnému nádenníkovi päť ríšskych toliarov a uložil mu, aby sa za neho usilovne modlil. Dobrý nádenník chcel s radosťou odísť domov a svojej žene i svojim deťom rozprávať o svojom šťastí. Ale hľa, ten vzácny pán zas ide oproti nemu a pýta sa ho koľko dostal. Nádenník zase boháča veľmi chválil a povedal, že dostal od neho päť ríšskych toliarov. Nato ten pán povedal: Vráť sa znovu a povedz mu: Ak ti nedá sto toliarov, tak zajtra nebude žiť. Chudák nádenník sa veľmi vzpieral žiadať toľko peňazí, ale na rozkaz toho pána predsa odišiel k boháčovi a povedal mu tie slová. Boháč sa veľmi zľakol, keďže bol veľkým hriešnikom a zo svojich hriechov sa nikdy riadne nevyspovedal. Preto dal radšej nádenníkovi sto toliarov ako by bol chcel zomrieť náhlou smrťou. Nasledujúcej noci sa boháčovi v spánku zjavil Kristus Pán a povedal: Ja som ten, kto k tebe naspäť poslal chudobného nádenníka. Tvoje ťažké neprávosti, z ktorých si sa nikdy nespovedal, volali ku mne, aby som ťa odsúdil a ty si mal ešte tejto noci zomrieť a pred mojím prísnym súdom si mal účty skladať. Na tvoje šťastie si stretol toho chudobného nádenníka, ktorý sa tak nábožnej zúčastnil na omši svätej a modlil sa za teba. Tým pohol moje milosrdenstvo tak, že som ti doprial čas na pokánie. Vyspovedaj sa teda zo svojich hriechov, naprav svoj život a buď štedrý k chudobným. (Pinnellus, de missa lib. 2. cap. 3) Toto všetko boháč urobil, úprimne sa obrátil a od tej doby usilovne chodieval na omšu svätú. Takým činom mu osožila omša svätá viac, než všetky jeho peniaze, keďže bol ňou zachránený od smrti časnej i večnej.