O tajomstvách svätej obety

Keďže mám hovoriť o tak vysokých a mnohonásobných tajomstvách omše svätej, hovorí ctihodný P. Martin z Kochenu, musím so svätým prorokom Dávidom pozvať celý svet k podiveniu, hovoriac ako on: Poďte a viďte skutky Pánove, aké divy učinil na zemi!

Zázrak poslednej večere

Kristus Pán síce na tejto zemi učinil mnoho divov a zázrakov; ale mne sa zdá, že žiaden z nich nie je vznešenejším a podivnejším ako ten, ktorý učinil pri poslednej večeri, keď ustanovil najvelebnejšiu obetu omše svätej. Tá obsahuje všetky Božie divy a je zázrakom plným tajomstiev, tak že svätý Bonaventúra sa o nej mohol vysloviť: Svätá omša je vo svojom spôsobe tak plná tajomstiev, ako je more plné kvapiek, povetrie práškov, obloha hviezd a nebo anjelov. Aké to podivné a skoro neuveriteľné slová! Či by to mala byť pravda, že najdôstojnejšia obeta omše svätej je plná tajomstiev tak, že by ani spočítané byť nemohli? Páter Sanchez súhlasí so svätým Bonaventúrom, keď hovorí takto: Vo svätej omši dostávame tak podivné a opravdivé poklady, tak vzácne nebeské dary, toľko dobrých vecí pre život budúci, že potrebujeme dar nadpridzenej viery, aby sme to mohli pochopiť. (Thesaur. Missae c. 1.) Tým chce povedať: Skrze svätú omšu dostávame viac dobrého pre tento i budúci život, než môžeme pochopiť. A keby nám Pán Boh neudelil nadprirodzenú vieru, skrze ktorú môžeme považovať za pravdu i to, čo pochopiť nemôžeme: nikdy by sme nemohli uveriť, aká užitočná je pre nás svätá omša. Preto menovaný Sanchez dodáva: Ako môžeš z mora alebo z rieky stále načierať vodu bez toho, že by sa umenšovala, tak to môžeš robiť i so svätou omšou. Lebo jej nesmiernosť je taká veľká, že ani vyčerpaná, ale ani akokoľvek máličko umenšená byť nemôže.

Tajomstvá a utrpenia Pána Ježiša Krista

Čo sa týka týchto tajomstiev omše svätej, musím poznamenať, že sú v nej zahrnuté a predstavujú sa nám v nej najdôležitejšie tajomstvá celého života i utrpenia Ježiša Krista. Na to poukazuje i Dávid, keď hovorí: Pamiatku učinil v divoch svojich milostivý a milosrdný Pán. (Žalm 110, 4) Aby sme poznali, že v týchto slovách chcel poukázať na obetu svätej omše, ktorá na oltári býva zasvätená, v inom zo svojich svätých spevov hovorí: Obstúpim oltár tvoj, ó Pane, aby som slyšal hlas chvály a vypravoval všetky divy tvoje. (Žalm 25, 67) Niečo podobné predkladal na objasnenie i Kristus Pán, keď pri ustanovení najsvätejšej obety omše svätej povedal apoštolom: Toto robte na moju pamiatku. Tým chcel povedať: Keďže sa od vás poberám odlúčiť sa a po dokonaní ľudského vykúpenia vrátiť sa k svojmu nebeskému Otcovi: ustanovujem svätú omšu ako jedinú obetu nového zákona a dávam vám plnú moc, aby ste ju prinášali tak dlho, kým zas neprídem k súdu sveta. Ale aby ste pri nej na mňa nikdy nezabudli, ale mňa vždy v živej pamäti zachovali: uložil som do tejto obety všetky tajomstvá celého svojho života i utrpenia, aby ste ich mohli všetkým veriacim vždy klásť pred očí.

To, že obeta omše svätej v sebe zahrňuje všetky tajomstvá života i utrpenia Krista Pána, vám chcem v krátkom prehľade dokázať i vysvetliť. Najprv predstavuje a istým spôsobom sa tu obnovuje prevelebné tajomstvo milostiplného vtelenia. Lebo ako preblahoslavená Panna Mária k vykonaniu vtelenia Syna Božieho dala i obetovala svoje telo i svoju dušu Pánovi, a v nej skrze zatienennie Ducha Svätého je slovo telom učinené, tak kňaz podáva nebeskému Otcovi chlieb a víno a obetuje mu ich, a Duch Svätý ich premieňa mocou premieňacích slov na pravé telo a pravú krv Krista Pána. Tým spôsobom sa Božské tajomstvo vtelenia Krista Pána obnovuje a kňaz práve tak drží Krista Pána vo svojich rukách, ako ho Matka Božia nosila vo svojom panenskom živote.

Taktiež sa vo svätej omši obnovuje a našim očiam predstavuje tajomstvo narodenia. Lebo ako sa Kristus Pán narodil z preblahoslavenej Panny, tak pri svätej omši akoby sa rodil ústami kňaza. A keď kňaz vypovedal posledné slovo pri premenení, drží Božské dieťaťko, Ježiška, opravdivo telesne vo svojich kňazských rukách. Na dôkaz toho padá hneď na svoje kolená, pokorne sa klania svojmu vlastnému Bohu a Stvoriteľovi vo svojich rukách, nábožne ho pozdvihuje nad svoju hlavu a s radosťou ho ukazuje všetkému zhromaždenému ľudu. Ako premilá Matka Božia ukázala svoje novorodené dieťatko zbožným pastierom, aby ho všetci poznali a Jemu ako Bohu a svojmu Pánovi sa klaňali, tak i kňaz ukazuje ľudu to isté Jezuliatko pod spôsobom chleba akoby v plienkach zavinuté, aby ho všetci poznali a Jemu ako Bohu a svojmu Pánovi sa klaňali. Kto to zo srdca urobí, koná väčšiu čnosť, než akú konali pastieri. Lebo títo videli Krista Pána v tele svojimi vlastnými očami a uverili v Jeho Božstvo; ale my vidíme len vonkajšie podoby chleba a vína, a predsa pevne veríme, že sa v nich skrýva Božstvo i človečenstvo Ježiša Krista.

Obohatiť sa svätou omšou

Vo svätej omši máme prítomného i toho, ktorému sa klaňali traja svätí králi, ktorého Simeon vzal na svoje ruky a ktorého Matka Božia v chráme obetovala nebeskému Otcovi. Týchto troch môžeme pri svätej omši nasledovať a tak našou nábožnosťou Kristovi Pánovi niečo veľmi milého preukázať a sebe večnú odplatu zaslúžiť. Podobne počujeme ako Kristus hlása ústami kňaza svoje sväté evanjelium a môžeme z toho čerpať mnoho spásonosného úžitku. Ďalej vidíme Krista Pána pri svätej omši činiť zázrak a víno na svoju presvätú krv , čo je nepomerne väčším zázrakom ako keď v Káne premenil vodu na víno. Vidíme Ho tiež opakovať svoju poslednú večeru a zase chlieb a víno na svoje pravé Telo i pravú Krv premieňať. Napokon pri pozdvihovaní vidíme Pána Krista na kríži povýšeného a uchom svojho ducha počujeme, ako sa modlí za nás: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia, (Lk 23, 34) ako svojimi hriechmi Tvoje Božstvo urážajú! My to všetko síce nevidíme očami svojho tela, ale predsa z celého srdca veríme a pre túto svoju pevnú vieru si zasluhujeme väčšiu odplatu než tí, ktorí to videli na vlastné oči, ako o tom Kristus Pán výslovne svedčí slovami: Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili. (Jn 20, 29) Čím vyššími a nepochopiteľnými sú tieto tajomstvá, tým záslužnejšou je i naša viera a tým bohatšou bude i naša odmena za ňu v nebesiach. Preto kňaz Sanchez píše: Keby len kresťan dokázal tieto veci náležite použiť, mohol by sa jednou svätou omšou viac obohatiť, než skrze všetky ostatné Bohom stvorené veci. (Sanchez, Theasur, Missae c. 2.)

Vo svätej omši plní Kristus Pán i svoj verný a útechyplný sľub, ktorý dal v poslednej hlave u svätého Matúša: Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Toto prisľúbenie sa nevzťahuje len k Jeho Božstvu, s ktorým je prítomný na všetkých miestach, ale i k Jeho človečenstvu, s ktorým medzi nami prebýva vo svätej omši a v prevelebnej Sviatosti Oltárnej. V tejto je ustavične, vo dne i v noci osobne medzi nami, vždy ochotný nás vypočuť, naše prosby prijímať a v našich potrebách nám pomáhať. A vo svätej omši je nielen osobne prítomným, ale zároveň je i našou obetou, naším príhovorcom, uzmierením za naše hriechy. Lebo keďže Kristus Pán vo svätej omši koná svoj kňazský úrad, mocou toho úradu mu prislúcha, ako hovorí svätý Pavol, aby obetovali dary a obety za hriechy (ľudu) (Žid / Hebr 5, 1), čiže aby sám seba za ľudí obetoval nebeskému Otcovi, ako sa obetoval na kríži. Z toho je jasné, že je veľký rozdiel medzi svätou hostiou v monštrancii a medzi svätou hostiou pri svätej omši, hoci je Ježiš Kristus v jednej i druhej rovnako prítomný. Lebo v monštrancii ako aj v cibóriu je Kristus Pán prítomný k našej poklone a k pokrmu našej duše, ale vo svätej omši je ešte zvláštne našou obetou a prostredníkom našej spásy.

Príčiny Spasiteľa

To, prečo náš drahý Spasiteľ chce byť s nami každý deň až do skonania sveta, má dôležité príčiny.
Po prvé preto, lebo je hlavou svojej cirkvi a veriaci sú Jeho tajomným telom; preto sa sluší, keď telo nemôže byť s hlavou na nebi, aby hlava bola s telom na zemi.
Po druhé preto, lebo Kristus Pán je ženíchom a cirkev je nevestou, s ktorou sa On spojil vrúcnejšie, ako sa môže pozemský ženích spojiť so svojou nevestou; preto Ho Jeho láska pohýňa, aby bol ustavične pri svojej neveste. Počúvaj ako krásne vyzdvihuje svätý Pavol lásku Ježiša Krista k Jeho neveste, keď Efezanom takto píše: Muži, milujte svoje manželky, ako i Kristus miloval cirkev a vydal seba samého za ňu, aby ju posvätil a očistil obmytím vody skrze slovo života, aby sebe učinil cirkev slávnu, nemajúcu poškvrny, ani vrásky, alebo čokoľvek také, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. (Ef 5, 25 - 27) Skrze svätý krst sa ľudia stali údmi cirkvi a v tejto sviatosti bývajú tak krásne ozdobení, ako milí anjeli. Preto i Kristus Pán miluje čistú dušu viac, ako môže ženích milovať najkrásnejšiu nevestu. Preto mu nie je možné, aby sa odlúčil od tejto svojej milovanej nevesty, cirkvi na zemi, ktorá v sebe zahŕňa tak veľa prekrásne ozdobených duší, ale chcel pri nej zotrvávať po všetky dni až do skončenia sveta.
Ale to, že Kristus Pán chcel iba neviditeľným spôsobom zotrvávať pri svojej milovanej neveste, cirkvi, to pochádza z toho, že Jeho zasnúbenie sa nedeje telesným spôsobom, ale duchovným skrze vieru, ako On sám o tom svedčí u proroka Ozeáša (2, 19. 20): Zasnúbim ťa sebe na veky, a zasnúbiť ťa sebe v spravodlivosti, v súde, v milosti a v milosrdenstve. A zasnúbim ťa sebe vo viere, i budeš vedieť, že Ja som Pán. Keďže sa teda Kristus Pán zasnubuje so svojou cirkvou vo viere, preto sa sluší, aby zostával skrytým, aby Jeho nevesta alebo veriaca duša mala príležitosť cvičiť sa vo viere a denne nadobúdať väčších zásluh pre nebo.
Po tretie Kristus Pán chce byť vždy pri nás, lebo sa sluší, tak ako sa ženích stará o svoju nevestu, staral sa o svoju cirkev, zaopatroval ju potrebnou výživou a verne sa zaujímal o jej blaho a spásu. Toto všetko, ba ešte omnoho viac, činí vo svätej omši a v duchovnom i telesnom prijímaní Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. A tak skutkom dokazuje, že je verným milovníkom svojej milovanej nevesty, pretože ju zaopatruje všetkým, čo ku časnému i večnému blahu potrebuje.
Ó, duša kresťanská, ak žiješ v smrteľnom hriechu, tak si prepadla diablovej moci a nešťastný satan vládne nad tebou. Ale ak si bez smrteľného hriechu a v stave milosti, si nevestou Kristovou a tvoj ženích ťa vrúcne miluje a starostlivo ťa zaopatruje všetkým, čo slúži k tvojmu blahu. Čo myslíš, aké milosti a dobrodenia ti udelí pri svätej omši tvoj ženích, ktorý ťa tak vrúcne miluje; koľko prostriedkov ti dá na ruku, aby si sa cvičila v čnosti a napomáhala si svojmu blahoslavenstvu? Počúvaj a podiv sa, duša kresťanská, vážne ti hovorím a v tejto knihe ti dôkladne dokážem, že pri každej svätej omši, na ktorej sa zúčastníš v stave posväcujúcej milosti, s náležitou pobožnosťou a pri ktorej sa s uzobranou mysľou modlíš svoje omšové modlitby, ti Boh zo samej lásky udelí sedemdesiatsedem milostí. K úteche tvojej ti v 12. hlave tejto knihy jednu za druhou vymenujem.